Životný štýl – najčastejšia príčina civilizačných chorôb

Životný štýl – najčastejšia príčina civilizačných chorôb

Zdravie Slovákov nie je veľmi dobré. V spoločenstve európskych štátov obsadzujeme v rebríčku chorobnosti a úmrtnosti na civilizačné choroby dlhodobo nelichotivé miesta. Ide najmä o srdcovo-cievne a nádorové ochorenia. Aj keď máme moderné lieky a liečebné postupy, nedarí sa nám dosiahnuť také výsledky, aké by sme si všetci želali. Lekári aj pacienti sa snažia odhaliť príčiny vzniku týchto chorôb. Čoraz častejšie počuť názor, že ide o choroby životného štýlu.

Životný štýl dnešných ľudí spôsobuje mnohé zdravotné problémy – sme obklopení množstvom jedla, takmer sa nepohybujeme, stresu máme čoraz viac, pritom času pre seba a pre rodinu stále menej. Môže takto „obdarený“ človek zostať zdravý? Určite áno, no nielen to. Aj tí, čo už trpia niektorými chronickými chorobami, sa ich môžu zbaviť – ak dokážu zmeniť spôsob svojho života. Nie je to nič nové, ani prevratné, veď už v 4. storočí pred naším letopočtom otec modernej medicíny Hippokrates nabádal svojich žiakov, aby žili zdravo. Povedal: „Ak nie si ochotný zmeniť svoj život, nieto ti pomoci.“ Platí to aj dnes. Pokúsme sa teda zmeniť svoj život. Aby sme si to trochu uľahčili, nerobme všetky zmeny naraz. Začnime zmenou stravovania, po niekoľkých dňoch pridajme trochu pohybu, napríklad rezkú chôdzu, skúsme sa upokojiť, nenaháňať, ba aj sa trochu uskromnime. Ľahšie povedať, ťažšie vykonať. Ale ak naozaj chceme alebo potrebujeme dosiahnuť zmenu, určite sa nám to podarí. Začnime teda zmenou výživy. Pre jednoduchšie zvládnutie by som vám chcela ponúknuť osnovu denného jedálnička, v ktorom je dostatok všetkého potrebného pre naše zdravie.

Rozhodujúce je, že 75 % denného jedla je v surovom stave. Surové ovocie, zelenina, orechy a olejnaté semená obsahujú výživné aj liečivé zložky a naše jedlo nás nielen živí, ale zároveň aj chráni pred chorobami a lieči. Zdravé jedlo je také, ktoré nás nasýti a je našou prevenciou i liekom. Dnes už existuje nový odbor „Medicína životného štýlu“, ktorý sa venuje prevencii a liečeniu chorôb zmenou životosprávy.

Návrh stravovania

Našu potravinovú základňu tvoria surové ovocie, zelenina, obilniny, orechy a olejnaté semená. Surové zložky by mali tvoriť 75 % denného jedla, zvyšných 25 % môže (ale nemusí) tvoriť tepelne spracované (varené) jedlo. Dôležitý je príjem tekutín. Na pitie sú vhodné bylinové čaje, voda (vhodná je prevarená s trochou citrónovej šťavy), zeleninové šťavy. Ovocné šťavy podávame v menšej

miere, prevažne malým deťom (dojčencom), ťažko chorým a tam, kde nie je možné konzumovať ovocie, resp. ovocné kaše. Tekutiny by sme mali piť po hltoch (s výnimkou smädu, keď sa napijeme do chuti), aby sa v zažívacích orgánoch stihli čo najlepšie využiť. Denná dávka je 1,5 – 2 litre tekutín.

Jedálny lístok nemožno zostaviť paušálne, musíme rešpektovať zdravotný stav, ako aj želanie záujemcu či pacienta. Väčšina tých, čo chcú zmeniť životosprávu, nemá záujem len o surovú stravu, ale tiež o vhodne skombinovanú a vyváženú stravu aj s doplnkom stravy varenej. Takto je zložený jedálny lístok aj v liečebných ústavoch v tých štátoch, kde sa aplikuje biologická medicína. Vhodným doplnkom liečebnej životosprávy sú pravidelné odľahčovacie alebo pôstne dni.

Pre pacientov s niektorými ťažkými ochoreniami je prechod na surovú stravu nutnosťou (aspoň na určité obdobie). Tu však musíme postupovať individuálne, byť v kontakte s pacientom a starostlivo ho sledovať.

Jedálny lístok

Ak máme hovoriť o jedálnom lístku, bolo by vari užitočné načrtnúť osnovu, ktorú by sme mohli prispôsobiť svojim želaniam a možnostiam.

Ráno prijímame najprv tekutiny. Je prospešné zvyknúť si na nesladené bylinné čaje, ktoré podporujú v ranných a predpoludňajších hodinách očisťovanie tela od odpadových látok. Ak chceme urobiť čosi naozaj dôležité pre zdravie, tak 10 – 15 minút po čaji vypijeme pohár zeleninovej šťavy – pripomínam, že tekutiny pijeme po hltoch. Ak máme ráno málo času, šťavu si môžeme vziať

aj do práce (najlepšie vo fľaške z tmavého skla). Po šťave si opäť urobíme malú prestávku a keď pocítime hlad, zjeme prvé jedlo – surové ovocie. Surové ovocie jeme v priebehu dopoludnia 2 až 4-krát, vždy, keď sme hladní. Medzi 11. a 12. hodinou, aspoň ½ hodiny po skonzumovaní posledného ovocia, zjeme 2 – 3 polievkové lyžice olejnatých semien alebo 5 až 8 vlašských orechov. Denná dávka je 30 – 60 g. Každý deň zjeme 2 – 3 paraorechy (maximálne 6). Orechy a olejnaté semená sa trávia pomerne dlho, 6 až 8 hodín, preto ich po 14. hodine už nejeme. Okrem toho by sa nemali v zažívacích orgánoch miešať s inými potravinami, lebo by sa čiastočne znehodnotili (rezance s makom alebo orechmi nám veľa nedajú). Po orechoch budeme 1,5 – 2 hodiny príjemne nasýtení, takže nebudeme nič jesť. V priebehu predpoludnia vypijeme aspoň 1 pohár slabého čaju alebo vody s trochou citrónovej šťavy (keď predpoludním cítime hlad, dajme si najprv 1 až 2 dl

tekutín, o 10 minút už môžeme zjesť ovocie).

Tekutiny si dáme aj pred obedom, ak máme možnosť, vypijeme 1 – 2 dl čerstvej zeleninovej šťavy (najmä pacienti s vleklými chorobami), po 15 – 20 min. si dožičíme hlavný chod – veľký tanier

zeleninového šalátu (200, 300 i viac gramov, aby sme sa príjemne nasýtili). O pol hodiny po šaláte si môžeme dať prvé varené jedlo, pričom zásadou je: vždy zjeme najprv jedlo surové, až po prestávke, na dosýtenie, zjeme tepelne spracované jedlo, ktorého by malo byť aspoň o polovicu menej ako šalátu. V popoludňajších hodinách, keď vyhladneme, dožičíme si ovocie, alebo si necháme porciu šalátu od obeda. Opäť nezabudneme na tekutiny.

Večeru si pripravíme podobne ako obed – ak je to možné alebo potrebné zo zdravotných dôvodov, pripravíme si 2 dl čerstvej zeleninovej šťavy. O 20 minút, alebo keď cítime hlad, zjeme najprv surový šalát alebo čerstvú zeleninu, po prestávke, keď máme naozaj chuť na ďalšie jedlo, zjeme ešte doplnok večere – ľahké varené jedlo, ktoré môžeme nahradiť polovicou šálky mrazenej kukurice alebo hrášku, namočenej a ochutenej pohánky alebo tromi lyžicami naklíčeného obilia. Varené jedlá pripravujeme veľmi jemne – zeleninové a strukovinové polievky a omáčky, zemiaky

a ryžu natural na rôzne spôsoby – so šampiňónmi, so zeleninou, sójou či potravinovými doplnkami , výživné kvasnice, syr tofu, morské riasy… Ak neskôr večer pocítime hlad, zaženieme ho surovým ovocím.

Takto zložená strava obsahuje všetky potrebné látky a má výrazne podporný vplyv na očisťovanie vnútorného prostredia nášho tela a tiež na posilnenie regenerácie – obnovy tkanív a orgánov.

MUDr. Mária Fulová

Škola verejného zdravia

Článok vyšiel v časopise Lekáreň 1/2009

Pridaj komentár