Prečo bolí chrbát?

Ako vzniká bolesť chrbta? Prečo tak často práve chrbát? A ako tomu predchádzať? V novom blogu sme pre Vás zodpovedali všetky otázky. Čítajte nás 🙂

Prečo bolí chrbát? Túto otázku si položil asi položil každý človek. Chrbtica a chrbtové svaly znášajú denne veľkú záťaž. Tvoria oporný aparát trupu, ktorý umožňuje človeku vzpriamenú chôdzu a pohyblivosť.

Stavba chrbtice

Chrbtica človeka sa rozdeľuje na 5 hlavných častí, z ktorých každá sa skladá z rôzneho počtu stavcov: 7 krčných stavcov (lat. vertebrae cervicales),12 hrudníkových stavcov (vertebrae thoracicae), 5 driekových stavcov (vertebrae lumbales), 5 krížových stavcov (vertebrae sacrales) zrastených do krížovej kosti (os sacrum), 4 až 5 kostrčových stavcov (vertebrae coccygeae) zrastených do kostrče (os coccygeum). Stavce sú v medicíne označované veľkým písmenom alebo skupinou písmen podľa latinského názvu časti, v ktorej sa nachádzajú, a číslom. Napríklad: C3, Th5, L4, S1 a Cocc. Chrbtica je dôležitá aj pre stavbu tela a pohyb hlavy a trupu. Nesie hmotnosť hlavy a ďalších častí tela a prenáša ju cez panvu na dolné končatiny. U človeka je kvôli vzpriamenému držaniu tela vystavená veľkým tlakom, najmä v driekovej oblasti. Preto sú i stavce, každý sa člení na tri časti (telo, oblúk a výbežky stavca), smerom nadol mohutnejšie. Chrbtica človeka je fyziologicky dvojito esovite ohnutá v miestach medzi krčnou a hrudnou, ako aj driekovou a krížovou časťou. Rozhodujúcim vo vývine pri prechode na pohyb po dvoch nohách bol práve vývoj druhého zakrivenia. Pretože naša chrbtica bola pôvodne „stavaná“ na iné účely ako na vzpriamený pohyb, je v istom ohľade relatívne citlivá na prílišné či nesprávne zaťaženie.

Na čo sú dobré medzistavcové platničky?

Pozdĺž chrbtice prebiehajú nervové dráhy v mieche. Sú mimoriadne citlivé, preto musia byť chránené pred mechanickým dráždením, napr. pred otrasmi alebo nárazmi pri pohybe. Na túto ochranu slúžia okrem miechového kanálika práve platničky, ktoré sa nachádzajú medzi jednotlivými stavcami. Každá platnička má okraje z hyalínnej chrupavky. Vlastnú hmotu platničky tvorí väzivová chrupavka, ktorá po obvode postupne prechádza do hustého fibrózneho väziva. Okrem miest umožňujúcich vzájomný pohyb slúžia platničky ako pružné vložky, tlmiace otrasy. Aké veľmi potrebné sú, to môžeme vidieť večer, keď sme menší až o dva centimetre než ráno. Chrbtica sa v priebehu dňa skracuje, pretože sa znižuje výška platničiek a rovnako i esovité ohnutie. Ak je zaťaženie príliš veľké alebo trvalé, väzivová chrupavka, ktorá tvorí jadro platničky, sa postupne deformuje a vytláča do medzistavcových priestorov, kde tlačí na nervy (nervové korene) z nej vystupujúce. Najčastejšie sa to stáva v oblasti driekovej chrbtice, kde je zaťaženie najväčšie. Medzi rizikové faktory patria aj stres, fajčenie, vibrácie, cukrovka alebo skolióza. Pocity strachu, hnevu alebo depresie spôsobujú zvýšené napätie krčných svalov, ktoré sa prenáša i na nižšie úseky chrbtice.

Úloha chrbtových svalov

Aktívny pohyb chrbta je umožnený súhrou rôznych svalov, ktoré sú pripojené na chrbticu. Zabezpečujú rovnovážne pohyby, umožňujúce vzpriamený pohyb. Tieto svaly zabezpečujú i pohyby v hrudnej a brušnej časti, napríklad dýchacie pohyby, čiastočne posúvanie potravy či vyrovnanie stability počas tehotenstva. Bez elasticity svalov by bol trup stuhnutý a nepohyblivý. Rovnako ako chrbtica, aj svalstvo je denne vystavené veľkej námahe. Dlhé sedenie alebo zotrvávanie v istej polohe, či zdvíhanie a prenášanie ťažkého bremena vedie ku vzniku nerovnomerného napätia svalov. Pohyby medzi niektorými stavcami sa zablokujú. To je najčastejšou príčinou rôznych bolestí chrbta. Postihnutí často upadajú do bludného kruhu. Pre bolesti sa začnú „šetriť“, čím bolesti obvykle neustúpia, skôr sa zhoršia, súčasne sa namáhajú iné časti svalstva a dlhodobo tak oslabujú kondíciu oporného a pohybového aparátu. Intenzita bolesti narastá, rovnako aj strach z pohybu. Týmto spôsobom sa môžu rozvinúť chronické bolesti chrbta, bez toho, aby vzniklo poškodenie priamo na chrbtici.

Aktívny pohyb na každý deň

Pohyb je najlepším prostriedkom na prekonanie bolesti chrbta, a to aj vtedy, keď už bolesti nastúpili. Preto jednoznačne platí: pohybujte sa vo voľnom čase toľko, koľko len môžete. A uvoľnite sa pri tom. Mnoho ľudí dnes kvôli zamestnaniu trpí nedostatkom pohybu – sediac za písacím stolom či stojac za pultom. Práve v týchto prípadoch je potrebné vo voľnom čase poskytnúť protiváhu v podobe pohybu. Telesný pohyb zlepšuje celkovú výkonnosť pohybového a oporného aparátu. Vrcholové športové výkony pri tom určite nemusíte podávať. Stačí malá, ale pravidelná aktivita.

Zopár tipov na každý deň

Využívajte na pohyb každú možnú príležitosť, ktorá sa vám núka. Po rožky môžete skočiť pešo či na bicykli, nemusíte ísť autom. Prechádzka na čerstvom vzduchu je dobrá nielen pre svaly, podporuje i krvný obeh a zlepšuje náladu. Pri zlom počasí je cielená gymnastika na chrbtové svaly dobrou náhradou. Skúste vynechať výťah či pohyblivé schody a choďte pešo. Pohybujte sa, aj keď vás chrbát po namáhavom dni bolí. Práve vtedy je to dôležité, svalstvo treba aktivizovať a cieleným pohybom uvoľniť. Ak trpíte nadváhou, pokúste sa nadbytočné kilá odbúrať, tie totiž rovnako zaťažujú pohybový aparát.

Zo športových aktivít, ktoré aktívne ovplyvňujú nielen chrbtové svalstvo, sú to napríklad plávanie, bicyklovanie, nordic walking, turistika, beh na lyžiach či tanec. Vo fitnescentrách v súčasnosti vedia navrhnúť program na posilnenie chrbtového svalstva. Športy, pri ktorých dochádza k nárazovému zaťaženiu, napr. vzpieranie, v prípade bolestí chrbta neodporúčame.

Dožičte si i oddych. Robte veci, ktoré vám prinášajú radosť. Odbúrate tak stres, ktorý, ako vieme, vedie tiež k rôznym napätiam svalov. Pite dostatok tekutín – aj medzistavcová platnička musí byť hydratovaná, snažte sa zdravo stravovať, aby sa zlepšilo prekrvenie tkanív.

V pohybe však môžete ostať i za pracovným stolom. Dnes už vieme, že nielen „sťahováci a kachličkári“ sú tí, čo ich bolí chrbát, najmä písací stôl sa stal v tomto ohľade pravým jedom pre chrbát. Dlhé sedenie za počítačom, nedostatok pohybu umožňuje vznik napätia a stuhnutia svalov, následkom čoho sú bolesti.

I tu platí: najlepším liekom je pohyb.

Zopár tipov za pracovný stôl

Najjednoduchšie je upraviť si pracovný priestor tak, aby ste nemali všetko na dosah ruky. Ste tak nútený neustále meniť polohu. Telefón, tlačiareň či zakladače umiestnite tak, aby ste sa museli pohnúť z miesta. Dožičte si miniprestávky, telo trochu ponaťahujte a poohýbajte. Predklon či dvíhanie kolien nie je problémom ani pri pracovnom stole.

Na presun na krátke vzdialenosti nepoužívajte auto. Malé prevetranie cestou z práce po náročnom dni je balzamom nielen na svaly, ale i dušu. Schody sú vždy lepšie ako výťah.

Dbajte na správne držanie tela.

Je nevyhnutné, aby ste v práci mali uvoľnené držanie tela. Optimálne je vzpriamené držanie tela pri sedení, ktoré môžeme dosiahnuť i pomocou správnej kancelárskej stoličky (vysoké, mierne dozadu naklonené operadlo, nastaviteľná výška mierne dopredu naklonenej sedacej plochy). Rovnako dôležité je správne usporiadanie monitora a klávesnice počítača.

Ľudia, ktorí musia počas práce dvíhať ťažké bremená, by mali pamätať na odporúčanie: dvíhať bremeno so vzpriameným chrbtom, v polohe vždy čelom a rovno k bremenu, pohyb by mal vychádzať z kolien – tak, ako keď vzpierač podobne dvíha činku. Tašky by sa nemali nosiť na jednej strane, ale rovnomerne rozložené na obe horné končatiny. Okrem toho sa neodporúča zotrvať viac ako polhodiny v rovnakej polohe, ale túto pravidelne meniť.

V prípade, že patríte do skupiny ľudí, ktorých ohrozuje bolesť chrbta – obráťte sa na odborníkov, ktorí vám poskytnú rady, ako cielene posilňovať chrbtové svalstvo.

Tlačiť článok

SPÄŤ NA ZOZNAM ČLÁNKOV